SIR ALEXANDER FLEMING A“ JEHO“ PENICILÍN

Roku 1928 sme sa spolu s pánom profesorom vybrali navštíviť jeho dlhoročného priateľa sira Alexandra Fleminga a pogratulovať mu k povýšeniu na prednostu katedry bakteriológie a imunológie na londýnskej univerzite. V stánku oproti som si iba stihol kúpiť akýsi muffin s vajcom a hubami a už nás Fleming tlačil pred sebou do nádherne zariadeného laboratória v ktorom v posledných mesiacoch trávil skoro všetok voľný čas. Chcel poprosiť pána profesora o pomoc na jeho novom projekte. Vraj hľadá akýsi antibakteriálny liek alebo niečo také. Ak mám byť úprimný, moc som ho nepočúval, nakoľko ten muffin, čo som si kúpil a poctivo zaplatil bol plesnivý! Nechutné a požuté sústo som vypľul do misky ktorú mi pán profesor pohotovo nastavil pod bradu, muffin nenápadne položil na okraj stola a o chvíľu naplno zaujatý výkladom sira Fleminga som na ňu úplne zabudol. Po našej návšteve odišiel sir Fleming na trojtýždňovú dovolenku a po návrate do práce zistil, že jedna z petriho misiek, ktorá obsahovala kultúru baktérie stafylokok, bola kontaminovaná spórami plesne, ktorá sa tam podľa oficiálnej verzie dostala cez otvorené okno. Takto sa zrodil všeliek, ktorý poznáme pod názvom penicilín. Keď som o tom veľkom objave hovoril s pánom profesorom on len s úsmevom povedal niečo, čomu vôbec nerozumiem. "Zdá sa, že svoj podiel na vynájdení penicilínu máme aj my pán kolega."