O TEÓRII RELATIVITY

Ako veľký fanúšik teórie relativity ktorú v roku 1916 sformuloval náš dlhoročný priateľ Albert E., som sa rozhodol prekvapiť pána profesora a uskutočniť malý, súkromný časoexperiment. Zrealizoval som ho v jeden bežný, júlový deň. Lialo ako z krhly a pán profesor odpočíval vo svojom obľúbenom kresle. Zdalo sa, že nič nerobí, čo ale samozrejme v jeho prípade nie je možné. Predpokladal som, že čas sa v tomto prostredí bude vliecť veľmi pomaly. Ako vždy, opak bol pravdou. Hodina v prítomnosti mlčanlivého pána profesora mi ubehla, akoby prešla sotva minúta. Druhá časť môjho experimentu bola trochu jemne povedané, nepríjemná. No veda si žiada svoje obete. Zakúril som vo svojich domácich kachliach a keď dosiahli na dotyk neznesiteľnú teplotu, plnou váhou svojho tela som si na ne sadol. Už asi tušíte výsledok. Mimochodom tieto poznámky píšem postojačky. No to malé utrpenie stálo za ten veľký objav, ktorý dokázal, že minúta na peci sa mi skutočne javila ako dlhá hodina. To evidentne potvrdzuje relativitu času! O svojom teste a predovšetkým jeho výsledku som informoval aj pána profesora. Zdvihol zrak od rozpracovaných výpočtov týkajúcich sa zakrivenia vesmíru, blahosklonne sa na mňa usmial a prehlásil: "Môj statočný kolega Titinger. Presne to tvrdil aj Albert, ibaže na rozdiel od Vás, nikdy nenabral odvahu, aby si svoju teóriu aj empiricky overil." Pán profesor je skutočný fantaziológ!Popis k fotke s diefčatami: Môj výskum zožal veľký úspech vo vedeckých kruhoch. Na priloženej fotografii pracovníčky švajčiarskeho národného vedeckého ústavu pre výskum šialených teórií (IRCT), počas simulácie môjho časoexperimentu.