BEH A VEDA.

Zápis zo dňa II. VII, roku MMXXIII. Vedecká práca je nepopieratelne behom na dlhé trate. Niekedy doslova. Zúčastnil som sa totiž ( vďaka nášmu časostroju...) vedeckého maratónu, ktorý sa uskutočnil v roku 1908 v Londýne. Tentokrát tomu nepredchádzala žiadna dôkladná príprava, ako máme vo zvyku, ale len moja hlboká depresia, nespavosť a nechuť pracovať na nových nezvyčajných objavoch. Pán Profesor využil dokonca aj túto nepriaznivú situáciu na zaujímavý experiment. Rozhodol sa empiricky si overiť teóriu o pozitívnych účinkoch behu. Bolo to vskutku náročné a do cieľa sa mi podarilo dobehnúť len vďaka odhodlaniu a povzbudivým slovám môjho milovaného mentora a kolegu, fantaziológa, profesora Schultza (muž s bradou a megafónom). A skutočne bolo to ako zázrak! Chuť do života a radosť z vedeckej činnosti sa mi už po hodine vrátila a hneď som sa pustil do zápisu nášho najnovšieho dobrodružstva. Navyše mi Pán Profesor sľúbil, že ďalší ročník tohto slávneho maratónu bude absolvovať aj on. Som unavený, ospalý, ale šťastný. Ďakujem Pán Profesor!